Ak sa niekto opýta, kde sa nachádza obec Veľké Dvorníky, nie je ťažké odpovedať mu: hneď vedľa Dunajskej Stredy, sotva 2 km východne. Názov obce sa prvýkrát objavuje v listine z roku 1252 v tvare Vduarnok. V roku 1346 bola obec známa ako Nogwduornuk. V roku 1786 ako Nagy-Udvarnok a od roku 1927 nesie názov Veľké Dvorníky.
Už v 14. storočí bola obec centrom dolného Žitného ostrova. V chotári obce stál hrad Szolgagyőr (prvýkrát spomínaný v listine z roku 1399 pod menom Zolga Gyeur). Pravdepodobne ho chránili valy z dreva a zeme, počas tatárskych nájazdov však boli zničené. Materiál z ich rozvalín bol zúžitkovaný pri výstavbe okolitých obcí. V roku 1341 slúžila obec dvoranom z Bratislavského hradu. V roku 1380 ju kráľ Ludovít I. daroval synovi Mikuláša Pókatelekiho Jakubovi, v roku 1423 sa vlastníkmi obce stali rody Baziniovcov a Szent-Gyorgyiovcov. V súpise kúrií z roku 1553 sa nachádzajú mená Jánoš Zomor, Tomáš Bucsuházi, Juraj Soldos a Mikuláš Amade. Medzi významných majiteľov obce patrili neskôr rodiny Kondéovcov, Bittovcov, Bacsákovcov, Bíróovcov a Szabóovcov, v druhej polovici 19. storočia rodiny Hutterovcov a Walhbergovcov. Na začiatku 20. storočia sa v súvislosti s obcou objavuje meno kapitána generálneho štábu Nándora Haber- manna. Veľké Dvorníky boli sídlom centrálneho notárstva a do ich samosprávy patrili 4 obce: Jahodná, Dunajský Klátov, Malé Blahovo a Malé Dvorníky, okrem nich aj Rózsamajor, Szigetimajor a Búšlak. V roku 1960 sa spojením Malých a Veľkých Dvorníkov a Búšlaku vytvoril samosprávny celok s názvom Dvorníky na Ostrove, ale už v roku 1990 sa tieto dve obce opäť osamostatnili. Podľa súpisu Ľudovíta Veľkého sa v roku 1828 v obci nachádzalo 49 domov s 356 obyvateľmi. Na začiatku 20. storočia bolo vo Veľkých Dvorníkoch 58 domov a počet obyvateľov narástol na 372. Dnes je v obci viac ako 250 domov a počet obyvateľov sa blíži k tisícke. Rast populácie súvisí so skvalitnením inžinierskych sietí, ktoré v súčasnosti dosahujú mestskú úroveň: kanalizácia, vodovodná sieť, ktorá zásobuje obyvateľov kvalitnou pitnou vodou, plynovod, elektrická a telekomunikačná sieť a káblová televízia. Mnohých novousadlíkov prilákalo do obce 24 nájomných bytov v novej obytnej štvrti a pozemky určené na stavbu rodinných domov. Počas osláv 750. výročia vzniku obce boli vysvätené a opätovne dané do užívania symboly obce: erb, zástava a pečiatka. Erb tvorí zelený štít so strieborným obrneným ramenom, ktoré drží striebornú šabľu so zlatou rukoväťou, dolu po bokoch sa nachádzajú zlaté osemhroté fazetové hviezdy. Vlajka obce pozostáva z deviatich pozdĺžnych pruhov bielej, žltej a zelenej farby. Najvýznamnejšou historickou pamiatkou v obci je renesančný kaštieľ zo 17. storočia. Pri požiari v roku 1769, ktorý zničil skoro celú dedinu, zhorela strecha kaštieľa. Rodina Kondéovcov dala kaštieľ nanovo pokryť a pôvodné drevené šindle boli nahradené škridlami. Na začiatku 19. storočia bola budova upravená v klasicistickom štýle. Dostala nové priečelie so strohými oknami, ktoré je zo strany ulice členené drevenými piliermi a zdobené maľovanými kartušami. Pohľad z dvora na chodbu s arkádami je však omnoho pompéznejší. V strede obce sa nachádza kaplnka Svätej trojice z konca 19. storočia. Katolícky kostol, ktorý bol postavený v roku 1953, zdobí oltár Panny Márie z roku 1859. Návštevníkov obce v neposlednom rade zaujme novovytvorená a neustále sa rozvíjajúca turistická oblasť s názvom Sweet Park s pestrým kultúrnym životom a bohatou ponukou športových činností. Jej srdce tvorí jazero, ktoré je ideálnym miestom na aktívny oddych.
